Cvičiť začal pred 30 rokmi kvôli nadváhe. V kulturistike prepísal históriu a teraz môže trénovať aj teba. Zoznám sa s Borisom Palovičom

Boris, ako dlho sa venuješ cvičeniu a čo alebo kto ťa k nemu priviedol?

Cvičeniu sa venujem viac ako tridsať rokov. Trénovať som začal v druhom ročníku na strednej škole kvôli nadváhe. Dá sa povedať, že ma k tomu priviedol zať nášho suseda v bytovke, v ktorej som vyrastal. Bol to Lubomír Hečko, ktorý trénoval kulturistov a prevádzkoval v tom čase jediné fitness centrum v okrese. Pod jeho vedením som dokázal schudnúť a zmeniť sa v takej miere, že ma ľudia z okolia nespoznávali. Pravidelnému tréningu sa odvtedy venujem až dodnes. Pôvodne som trénoval bez metodického prístupu a adekvátnej stravy, ale napriek tomu som si za prvých 15 rokov pravidelného cvičenia dokázal vytvoriť slušný svalový základ. Hoci ambície súťažiť sa vtedy vo mne ešte neprebudili, nasledujúcich 5 rokov som začal trénovať systematicky, prístup k strave sa stal mojou prioritou a v oblasti tréningu a športovej výživy som sa neustále vzdelával. Vďaka tomu, že som celé tie roky trénoval naturálne a svaly som budoval pomaly, dosiahol som výrazne lepšiu hĺbku, definíciu a kvalitu jednotlivých svalových partií oproti väčšine kulturistov, s ktorými som neskôr súťažil. Nakoľko po genetickej stránke v tomto športe značne zaostávam, toto bola jedna z vecí, ktoré mi pomohli vyhrávať, keď som sa rozhodol, že sa stanem kulturistom.

Fyzicky pôsobíš v Liptovskom Mikuláši? Ktoré je tvoje domovské fitko, kde si ťa klienti môžu nájsť?

Trénujem vo verejnom fitness centre Arny Club, ale disponujem aj vlastným súkromným fitkom, v ktorom môžem trénovať klientov, ktorí sa cvičeniu na verejnosti vyhýbajú a preferujú súkromie. Okrem toho vlastním aj profesionálnu bioimpedančnú telesnú analýzu InBody 270, ktorá mi umožňuje pri práci s klientami lepšie vyhodnocovať dosiahnuté výsledky a robiť si databázu. Vďaka tomu sa pri koncepte stravy a tréningu nemusím tak sústrediť na zmeny telesnej hmotnosti, ktoré môžu byť často zavádzajúce.

Spomenul si profesionálnu kulturistiku, čo je naozaj tvrdý chlebíček, čo považuješ za svoj najväčší úspech v nej, na čo si najviac hrdý?

Za najväčší úspech považujem to, že som najúspešnejším účastníkom Majstrovstiev Sveta v histórii. Som jediný pretekár vo federácii IFBB na svete, ktorý na jednom šampionáte získal zlato v troch kategóriách a titul absolútneho majstra sveta. To sa doteraz nikomu nepodarilo. Najviac som však hrdý na to, čo som dokázal v roku 2019. Po prekonaní akútneho zápalu pankreasu to vyzeralo u mňa na definitívny koniec s vrcholovým športom. Súbežne s tým som nečakane prišiel o otca a dostal som sa na samé dno. Napriek tomu, že to bolo najhoršie obdobie môjho života som dokázal začať znovu a vytýčiť si ten najvyšší cieľ a tým bolo vyhrať svetový ranking. Na to, aby som sa stal víťazom svetového rankingu, nestačilo vyhrať jednu súťaž, bolo potrebné uspieť na minimálne 10-tich súťažiach v rôznych krajinách sveta a to nie je vôbec jednoduché. V tom roku som absolvoval 18 súťažných výjazdov, z toho štyri za oceán a jeden do Arabských Emirátov. Ostrú súťažnú diétu som držal počas celého roka, polovicu z toho len na malom množstve  mäsa bez soli a čistej vode, čo je ozajstný záber na psychiku. S obmedzeným množstvom jedla, často bez príjmu tekutín som musel zvládať niekoľkodňové nekonečné cesty plné komplikácií a popritom trénovať v improvizovaných podmienkach. Neviem, či som viac hrdý na to, že som ten ranking nakoniec vyhral alebo, že som to celé nevzdal.

Ako vyzeral tvoj deň, keď si sa stal majstrom Európy alebo sveta?

Mám vo zvyku plánovať prípravu na 4 až 5 mesiacov a každý mesiac môj deň vyzerá inak. Keďže po genetickej stránke medzi mojimi súpermi nijak zvlášť nevynikám, základným predpokladom k tomu, aby som ich porazil je, že musím mať lepšiu formu ako oni. Málokto z pretekárov má za sebou 30 rokov cvičenia a pokiaľ je forma stopercentná, tak sa to na celkovej skladbe svalových skupín prejaví. V takom prípade zavážia rozdiely v hĺbke a plasticite svalov, a to je v dnešnej dobe už dôležitejšie než to, kto je väčší. Z tohoto dôvodu musím v príprave pritvrdiť viac než ostatní a posledný mesiac pred súťažou siahnuť až na svoje dno. Vtedy už prakticky nemám priestor na nič iné a voľného času mám minimum. V jedle sa musím maximálne uskromniť a v tréningu naopak pritvrdiť. Môj deň vtedy vyzerá takto. Vstávam o šiestej ráno a dám si silnú kávu a pohár vody s citrónom. Absolvujem prvý zo štyroch tréningov, ktorý pozostáva zo štyroch cvikov na brucho, polhodinového intervalového kardia v podobe boxovania do vreca a nácviku pózingu pred zrkadlom. Potom si pripravujem raňajky zložené z 15-tich vaječných bielkov a misky rukoly. Po raňajkách doplním rannú suplementáciu pozostávajúcu z kĺbovej výživy a vitamínov. Zhruba polhodinu odpočívam než si začnem pripravovať jedlo, ktorým je aljašská treska upečená na sucho s listovou zeleninou. Absolvujem druhý tréning, ktorý je silový a zameraný na 2 až 3 svalové partie s vysokou intenzitou. Po tréningu zjem tretie jedlo, úplne rovnaké ako to druhé. Proteínové kokteily už posledný mesiac nezaraďujem nakoľko obsahujú laktózu a tej sa snažím vyhnúť. Iné ako syrovátkové proteínové koncentráty neuznávam a navyše sa vyhýbam aj umelým sladidlám kvôli zadržiavaniu vody. Po treťom jedle absolvujem nákup potravín prípadne vybavím potrebné veci v meste a vraciam sa domov aby som zjedol ďalšiu porciu tresky a oddýchol si pred tretím tréningom. Tretí tréning je silový a zameraný na ďalšie 2 až 3 svalové partie opäť s vysokou intenzitou. Po tréningu zjem piate jedlo a tým je znovu aljašská treska. V neskorých večerných hodinách absolvujem ešte posledný tréning  v podobe chôdze na páse v trvaní 60 až 90 minút. Po skončení sa osprchujem a zjem šieste a zároveň posledné jedlo rovnaké ako tie predtým. Tesne pred spaním ešte pridávam nočnú suplementáciu v podobe minerálov v chelatovej forme. Snažím sa spať 6 – 7 hodín denne a neponocovať nakoľko spánok je základ regenerácie. Pijem len čistú vodu v množstve 5 litrov denne a posledný týždeň pred súťažou to zvýšim na dvojnásobok kým nezastavím príjem tekutín na posledné dva dni aby sa telo odvodnilo a zvýraznili sa detaily jednotlivých svalových partií.

Tvoj vzorový deň je neskutočne náročný na telo aj psychiku. Ako dlho sa dá takto fungovať? Venuješ sa kulturistike aj dnes?

Kulturistike som sa venoval posledných 10 rokov a obetoval som jej všetko, čo som mohol. Ako pretekár vo federácii IFBB som už dokázal všetko, čo sa dokázať dá vrátane pár výsledkov, ktoré nedosiahol nikto iný v histórii. Som jediný pretekár, ktorý sa stal trojnásobným majstrom sveta a zároveň trojnásobným majstrom Európy v jenom roku. Ako jediný pretekár v histórii som získal šesť zlatých medailí na jedných pretekoch a tri profesionálne karty v jednom súťažnom dni. Kulturistike mám v pláne venovať sa aj ďalej, ale už nemám motiváciu tomu podriaďovať celý svoj život nakoľko všetky svoje ambície v tomto športe som si už splnil. Rád by som ešte v budúcnosti súťažil, ale už nie s tak extrémnym nasadením. Kedy to ale bude, to v tejto chvíli ešte neviem. V minulosti som už pripravoval nejakých pretekárov na súťaže, ale kvôli vlastnej športovej kariére som na to nemal toľko priestoru. Do budúcna mám v pláne zúčastňovať sa niektorých súťaží ako rozhodca, čo mi dáva väčší priestor pre získanie nových pretekárov pre spoluprácu. Rád odovzdávam svoje skúsenosti iným a práca s ľuďmi ma napĺňa najviac.

Počas covidu sa väčšina trénerov adaptovala aj na online tréningy, ktoré máš v portfóliu služieb tiež. Ako je to dnes s klientmi? Máš viac stretnutí face to face vo fitku alebo v online priestore?

Nie som žiadny influencer, na sociálnych sieťach sa nezviditeľňujem v takej miere ako aktívni Tiktokeri a Youtuberi a tak ma ľudia cez sociálne siete nežiadajú o spoluprácu až v takej miere. Vzhľadom na to, že som sa v posledných rokoch sústredil predovšetkým na svoju kariéru a nie na získavanie nových klientov, mi táto skutočnosť neprekážala. Do budúcna to chcem zmeniť a zviditeľňovať sa aj ako tréner nielen ako pretekár. Pokiaľ sa začnem zúčastňovať súťaží ako rozhodca, budem mať viac možností pre online spoluprácu s klientami.

Ktorý druh tréningov ty osobne preferuješ?

Nie som introvert a rád sa stretávam s ľuďmi, preto dávam radšej prednosť osobnému kontaktu. Zároveň som presvedčený, že spolupráca na diaľku nemôže fungovať tak dobre ako osobné tréningy a konzultácie. Samozrejme, z časového hľadiska je jednoduchšie trénovať klientov online. V takom prípade stačí sadnúť k počítaču vtedy, keď sa to hodí. Osobne si však myslím, že pravidelné stretnutia sú oveľa lepším základom vzťahu klient-tréner.

Ak majú prísť dobré výsledky, treba spraviť poctivú diagnostiku na začiatku spolupráce. Už si spomínal, že pri práci s klientmi používaš aj telesnú analýzu InBody, ktorá ti povie z čoho sa skladá naše telo. Aký prínos má pre teba ako trénera a tvojich klientov?

S telesnou analýzou InBody 270  som začal v roku 2018, kedy som organizoval semináre o cvičení a výžive. Vtedy som zároveň napísal skriptá pre začínajúcich cvičencov a mal som v pláne ich knižne publikovať. Koncom roka som však ochorel na pankreatitídu a umrel mi otec. Moje plány a priority som vtedy dal bokom a môj život sa ocitol v troskách. Začiatkom roku 2019 som hľadal únik pred svojimi problémami a tak som odcestoval súťažiť do ďalekej Kolumbie. Tam moja kariéra kulturistu nabrala nečakaný smer. Získal som štyri zlaté medaile, titul absolútneho víťaza a profikartu. Na základe tohoto výsledku som bol pozvaný na najväčšiu americkú súťaž Mr. America do Peru a tam sa mi podarilo výsledok z Kolumbie zopakovať. Moje ambície kulturistu rástli a rozhodol som sa vyhrať svetový ranking. Plány ohľadne školení a coachingu išli v roku 2019 nabok a začiatkom roku 2020 prišiel Covid. Telesnú analýzu však využívam dodnes. Pomáha mi v príprave aj pri spolupráci s klientami. Podľa databázy a záznamov je oveľa jednoduchšie sledovať ako klienti napredujú a všetko priebežne monitorovať.

Ako reagujú klienti, keď im položíš výsledky z analýzy na stôl a prechádzate si ich?

Myslím, že väčšina bežných ľudí ani nedokáže význam tejto technológie presne pochopiť. Ženy, ktoré sa pokúšajú schudnúť, zaujímajú predovšetkým úbytky na váhe a nie zmeny v hodnotách ako je množstvo aktívnej hmoty, percento telesného tuku či viscerálny tuk. U väčšiny klientiek to je tak, že ak nenastane poklesu telesnej váhy, vysvetľovanie, že pomer aktívnej hmoty a tuku sa výrazne zlepšil, je prakticky zbytočné. Bežný človek si pod pojmom chudnutie predstavuje predovšetkým pokles na váhe a či ide o úbytky vody, tuku alebo svalov nie je pre neho až tak dôležité. Najväčšie benefity tak majú z toho predovšetkým tréneri, ktorí vďaka tomu vedia presne odsledovať ako telo reaguje na tréning a stravu.

Čo najčastejšie riešiš so svojimi klientmi?

Keďže nie som „víkendový tréner“ (ako nazývam ľudí, ktorí začnú chodiť do fitka a po mesiaci si zaplatia víkendové školenie a sú z nich tréneri), tak mám vlastné postupy, ktoré nie sú pri práci s klientami úplne štandardné. Žijeme v dobe, kedy ľudia chcú všetko hneď a ja sám som v minulosti nebol iný. Kedysi som sa snažil hľadať cestu ako urobiť formu v čo najkratšom čase a bolo mi jedno, koľko tomu budem musieť obetovať. Bol som odhodlaný trénovať aj od rána do večera a nejesť skoro nič. V roku 2014 som sa prihlásil do súťaže o najväčšiu telesnú premenu za 12 týždňov Do Formy s Muscle and Fitness. Za necelé tri mesiace som vtedy schudol 27 kíl a túto súťaž som vyhral. Trénoval som 4-5 hodín denne a jedol iba mäso bez tuku a zeleninu. Je celkom možné, že aj táto premena prispela k tomu, že o 4 roky neskôr som dostal akútny zápal pankreasu. V súčasnej dobe dávam prednosť pomalému procesu telesnej transformácie, ktorý považujem za prospešnejší. Ostrá diéta a tréningy vo veľkom kalorickom deficite majú hlboký dopad na fyzickú aj psychickú stránku každého človeka. Tréningy s menšou intenzitou v kombinácii s humánnejším prístupom k strave síce neprinášajú výsledky extrémne rýchlo ale sú z dlhodobého hľadiska udržateľnejšie a majú pozitívny vplyv na psychosomatický stav. Problém je, že väčšinu klientov zaujíma predovšetkým rýchly úbytok na váhe a uprednostnia trénerov, ktorí im toto dokážu ponúknuť. Ako tréner som sa vždy s ľuďmi, s ktorými som pracoval, rozprával na rovinu a nesľuboval im nezmysly a to nevyhovuje všetkým. Za najväčší problém u ľudí, ktorí sa rozhodnú niečo so sebou robiť, považujem mieru premotivovanosti. Najviac som musel s každým riešiť, že pomalá cesta je tá lepšia. Na druhej strane, nie je nič jednoduchšie ako sľúbiť klientom, ktorí roky neschudli ani kilo, že do konca týždňa budú mať o 5 kíl menej a potom im zastaviť príjem sodíku. Touto cestou sa však nemienim vydať nakoľko skúsenosti, ktoré som roky zhromažďoval, by som rád využil k tomu, aby som ľuďom pomáhal a nie z nich robil blbcov a nechal si za to platiť.

Máš za sebou výnimočnú kariéru. Sú ešte nejaké ciele v cvičení, ktoré si chceš splniť?

Všetky vlastné ciele, ktoré som si stanovil, som už v podstate dosiahol. Mojím najväčším snom je vidieť iných ako si plnia svoje vlastné sny a dívať sa na to s pocitom, že im k tomu pomohli moje vlastné skúsenosti a znalosti nadobudnuté dlhými rokmi, ktoré som tomu obetoval.

Ak ťa Boris a jeho skúsenosti zaujali, možeš si u neho zarezervovať tréning jedným klikom tu.

Ak sa ti páčil rozhovor, zdieľaj ho s priateľmi.

Ak nás chceš podporiť, môžeš tak urobiť nákupom kvalitnej športovej výživy u nášho partnera.

Autor: Dominika Urbánková