Spaľovač tukov L-Karnitín. Zázrak alebo marketingový ťah?

            Karnitín je prírodná látka, ktorá sa radí medzi aminokyseliny, nepodieľa sa ale na tvorbe bielkovín. Jej názov je odvodený od slova „carnus“ - čo z latinského prekladu znamená mäso. V tele je syntetizovaný z dvoch aminokyselín, metionínu a lyzínu. K syntéze je ale nutný aj vitamín C.

Objavený bol v roku 1905 v mäsovom extrakte. Pôvodne považovaná za vitamín sa táto látka v roku 1953 identifikovala ako aminokyselina karnitín. Známe sú jeho dva optické izoméry L a D, no biologicky aktívna je len L forma, preto sa častokrát označuje aj ako L-karnitín. Izomér D biologický význam nemá a môže byť dokonca vo väčšom množstve toxický.

Približne 98% karnitínu v organizme je uložených vo svalovom tkanive. Prítomný je takmer vo všetkých organizmoch a živočíšnych tkanivách, no práve najvyšší obsah karnitínu je vo svalovine kde predstavuje 0,1 % obsahu sušiny.

Koncentrácia a potreba karnitínu v tkanivách je daná hlavne veľkosťou aktivity β-oxidácie mastných kyselín.

Je zaujímavé, že karnitín z potravín absorbuje naše telo lepšie, než karnitín z doplnkov výživy. Vstrebateľnosť karnitínu z bežnej potravy je medzi 57 - 84%, zatiaľ čo vstrebateľnosť karnitínu z doplnkov výživy je podstatne nižšia a pohybuje sa len medzi 14 - 18% v závislosti na veľkosti dávky (Rebouche et al., 2004). Absorpcia karnitínu z doplnkov stravy pri dávke 2 gramy môže byť teda len okolo 20% (Rebouche et al., 1999).

Funkcie

Mastné kyseliny sú významným zdrojom energie pre väčšinu tkanív. Energia z mastných kyselín sa uvoľňuje v procese beta oxidácie, ktorá prebieha v mitochondriálnom metrixe. Transport mastných kyselín z cytosolu bunky je ale závislí od karnitínu.

Práve tento fakt vytvoril teoretický základ pre použitie karnitínu ako spaľovač tukov. Karnitín má v mitochondriách tiež významné detoxikačné účinky.

Vedecké poznatky o účinnosti karnitínu

Teoreticky by karnitín mal umožniť spaľovať väčšie množstvo tuku, šetrenie glykogénových zásob, a teda zvýšenie výkonu. Navyše keďže karnitín hrá úlohu pri tlmení kyseliny mliečnej, doplnenie by malo teoreticky predĺžiť čas vykonávania výkonu na intenzívnejšej úrovni. Taktiež sa mu pripisuje pozitívne prínosy pre kardiovaskulárny systém, vrátane zníženia lipidov a cholesterolu v krvi. Avšak prax sa tu od teórie líši. Prevažná väčšina štúdií preukázala malý alebo žiadny prínos suplementovania karnitínu u ľudí, ktorí sa stravujú nutrične správne (Schoenfeld, 2010). 

Dokonca ani po 30 rokoch vedeckých výskumov o karnitíne sa nepodarilo preukázať jeho deklarované účinky na spaľovanie telesného tuku alebo zlepšenie športového výkonu (Villani et al., 2000; Heinonen et al., 1996).

Zdá sa, že existuje kritická hladina pre tvorbu karnitínu, nad ktorou nemá žiadny ďalší účinok. Zatiaľ, čo suplementácia zvyšuje hladinu karnitínu v krvi nedochádza k zodpovedajúcemu zvýšeniu transportu tukov do mitochondrií, a preto nie je zvýšená kapacita spaľovania tukov (Schoenfeld, 2010). A to, že suplementácia karnitínom môže zvýšiť koncentráciu karnitínu v krvnej plazme neznamená, že dochádza k zvýšeniu koncentrácie karnitínu v mitochondriách svalového tkaniva, kde spaľovanie tuku prebieha (Brass et al., 2000).

V jednej štúdii elitní plavci, ktorí užívali ako doplnok karnitín počas siedmich dní nedosiahli výrazne lepšie výsledky v šprinte na 92 metrov, ako tí, ktorí užívali placebo (Trappe et al., 1994). Hoci suplementácia zvýšila hladinu karnitínu v krvi, nevytvárala žiadny prínos pre výkon.

V ďalšej štúdii 14 dní suplementovania karnitínu nedokázalo zvýšiť hladinu svalového karnitínu a ani zlepšiť výkon pri vysoko intenzívnom šprinte na bicykli v porovnaní s placebom (Barnett et al., 1994). Taktiež štúdia na univerzite v Memphise zistila, že dopĺňanie karnitínu počas ôsmich týždňov v kombinácií s aeróbnym tréningom nezvýšilo obsah svalového karnitínu, ani nevykazovalo žiadny benefit pri aeróbnej alebo anaeróbnej výkonnosti (Smith et al., 2008).

Taktiež v austrálskej štúdií so ženami s nadváhou sa zistilo, že suplementácia spolu s aeróbnym tréningom počas ôsmich týždňov neviedla k väčšiemu úbytku hmotnosti ako u placeba (Villani et al., 2000).

Jediný prípad, kde môže byť suplementácia karnitínom prospešná je, ak by náhodou nastal v organizme nedostatok karnitínu. Medzi osoby, ktorým hrozí nedostatok najviac patria vegetariáni - vegáni, dojčiace ženy a jedinci s veľmi nízkym kalorickým príjmom (Schoenfeld, 2010), avšak v ľudskom organizme pri zníženom príjme karnitínu z potravy dochádza úplne prirodzene k zvýšeniu vlastnej (endogénnej) produkcií karnitínu, a taktiež sa súčasne zvyšuje využiteľnosť karnitínu z potravy, ktorú prijímame, takže ani zdraví vegetariáni nepotrebujú prijímať karnitín formou doplnku výživy (Flanagan et al., 2010; Lombard et al., 1989). 

Záver

Tiež si ostal prekvapený nad tým, čo všetko si sa dozvedel? Možno si teraz hovoríš, že veď tebe ten karnitín fungoval. No možno si len spolu s karnitínom napríklad cvičil trochu lepšie alebo sa stravoval trochu poctivejšie a dal si do toho celkovo viac, keď si už mal ten karnitín a bol si motivovaný ísť chudnúť. Výsledný efekt chudnutia teda bol z dôvodu týchto zmien a nie vďaka užívaniu karnitínu.

Ak sa ti páčil článok, zdieľaj ho s priateľmi.

Ak nás chceš podporiť, môžeš tak urobiť nákupom kvalitnej športovej výživy u nášho partnera.

Autor: Rasťo Ševčovič

Zdroje:

REBOUCHE, CH. J. 2004. Kinetics, pharmacokinetics, and regulation of l-carnitine and acetyl-l-carnitine metabolism.In Annals of the New York Academy of Sciences, vol. 1033, no. 1, pp. 30-41. ISSN 0077-8923.

REBOUCHE, C. J. 1999. Modern Nutrition in Health and Disease, 9th edn. Philadelphia: Lippincott, Williams and Wilkins, pp. 505–12. ISBN 0-683-30769-X.

SCHOENFELD, B. 2010. L-Carnitine: Help or Hype?[online]. 2010 [cit. 2019-04-12]. Dostupné na: <https://www.lookgreatnaked.com/blog/l-carnitine-help-or-hype/?s=carnitine&submit.x=0&submit.y=0>.

VILLANI, R. et al. 2000. L-Carnitine supplementation combined with aerobic training does not promote weight loss in moderately obese women. In International journal of sport nutrition and exercise metabolism, vol. 10, no.2, pp. 199-207. ISSN 1526-484X. 

HEINONEN, O. 1996. Carnitine and physical exercise. In Sports Medicine, vol. 22, no.2,pp. 109-132. ISSN 0112-1642.

BRASS, E. P. et al. 2000. Supplemental carnitine and exercise. In The American journal of clinical nutrition, vol.72, no. 2, pp. 618-623. ISSN 0002-9165.

TRAPPE, S. W. et al. 1994. The effects of L-carnitine supplementation on performance during interval swimming. In International Journal of Sports Medicine, vol. 15, no. 4, pp. 181–185. ISSN 0172-4622.

BARNETT, C. et al. 1994. Effect of L-carnitine supplementation on muscle and blood carnitine content and lactate accumulation during high-intensity sprint cycling. In International Journal of Sports Medicine, vol. 4, no. 3, pp. 280–288. ISSN 0172-4622.

SMITH, W. A. et al. 2008. Effect of glycine propionyl-L-carnitine on aerobic and anaerobic exercise performance. In International Journal of Sports Medicine, vol. 18, no. 1, pp. 19-36. ISSN 0172-4622. 

FLNAGAN, J. L. et al. 2010. Role of carnitine in disease. In Nutrition & metabolism vol. 7, no.1, pp. ISSN 1743-7075. 

LOMBARD, K. A. et al. 1989. Carnitine status of lactoovovegetarians and strict vegetarian adults and children. In The American journal of clinical nutrition vol. 50, no.2,pp. 301-306. ISSN 0002-9165.