Tanečníčka Dominika: S ambicióznosťou a chuťou na sebe pracovať som sa narodila

            Lebo získať môžete len vtedy, keď ste ochotný dať. Keď idete za hranicu svojich možností, keď prekonávate všetky prekážky a problémom sa staviate čelom. Keď na sebe tvrdo pracujete a neriešite reči okolia. Keď si idete svojou vlastnou cestou. A tá nebýva vždy rovná. Občas je hrboľatá, občas vás na nej niečo zabrzdí či prekvapí. Dôležité je nestratiť z dohľadu svoj cieľ.

Ako sa nevzdať, nestratiť motiváciu a odhodlanie, ale aj o všedných veciach dnešnej doby, sme sa porozprávali s úspešnou tanečníčkou, vicemajsterkou Slovenska a trénerkou v jednom, Dominikou Roškovou.

Skúsme ťa v skratke predstaviť našim čitateľom, ktorí ťa dosiaľ nepoznajú. Keby si sa mala opísať tromi vetami, ako by zneli?

Ahojte, volám sa Dominika Rošková, pochádzam z dedinky Lovčica-Trubín. Ak sa mám opísať, tak som typ človeka, ktorý neustále balansuje medzi pedantným analytickým perfekcionizmom a intuitívnou emocionálnou voľnosťou. A práve preto si myslím, že spoločenské tance boli, sú a vždy aj budú pre mňa tou správnou voľbou.

Teraz nám priblíž svoju cestu tanečníčky. Kedy v tebe dozrelo rozhodnutie venovať sa tancu?

Síce som tancovala od svojich 5tich rokov, skutočný zlom nastal v  15tich. Dovtedy som sa tancom len bavila a išlo skôr o hobby. Keď som mala 15 rokov, zobrala ma trénerka p. Stella Víťazková na Majstrovstvá Slovenska v latinsko-amerických tancoch, ktoré sa konali v bratislavskom PKO. Bola som unesená. Bol to pre mňa svet úplne nepoznaný a fascinujúci. V tej úrovni vnímania ma najviac zaujali samozrejme tie vonkajšie faktory ako šaty, make-up, emócie na parkete, hrajúca hymna na stupni víťazov. Tanec ako taký som ešte úplne nevnímala. To prišlo až časom. A myslím, že ma priťahovalo aj spojenie muža a ženy. Vždy sa mi chlapci páčili, a tak s odstupom času a hlbšom sebapoznaní si myslím, že ma k tancu pritiahlo aj to spojenie partnerov na parkete. Doteraz nepoznám nič magickejšie, ako kvalitný pohybový súzvuk páru v spoločenskom tanci.  

Po spomínaných MSR som začala byť viac aktívna a zvedavá. Začala som tancovať s Matejom Ivanom, ktorý bol síce začiatočník, ale veľmi talentovaný a s rovnakou chuťou a zvedavosťou ako ja. Postupne sa to rozbiehalo, no v tom čase som ani len netušila, že sa to dostane až sem. Škola však bola u nás doma vždy prvoradá a študijné výsledky prevažovali nad tými tanečnými. Síce som v tanci bola ambiciózna, bol až na druhom mieste. Konečné rozhodnutie venovať sa mu naplno prišlo až vo veku 25 rokov, kedy som prerušila doktorandské štúdium. Mala som už síce absolvované dva roky a za sebou všetky skúšky, no narazila som na moment, kedy som sa musela rozhodnúť. Či akademická pôda a ekonomické vzdelanie, alebo tanec a športové-umenie. Ak som sa chcela posúvať vpred, už sa dlhšie nedalo sedieť na dvoch stoličkách. A keďže sa tanec s Jarom Oboňom rozbehol po všetkých stránkach, či už reprezentačnej (stali sme sa vicemajstrami Slovenska a tak prišli reprezentačné povinnosti), ale aj tej komerčnej (veľa nových pracovných ponúk  a TV).

Musela som si vybrať, takže škola a súkromný život išli definitívne bokom a tanec dostal úplnú zelenú. Potom skutočne prišli aj tie najlepšie výsledky.

Kde si s tancom začala?

Ako som vyššie spomenula, začala som ako 5 ročná. Vtedy bol tanec pre mňa len hobby. Aktívnejšie na súťažnej úrovni ako 15 ročná. Od 22 rokov sa mu venujem vrcholovo aj ako reprezentant Slovenska v tanečnom športe.

Čím všetkým si musela prejsť, kým si sa dostala tam, kde si dnes?

Fuh, tak to je ťažké takto zhrnúť v pár vetách. Tanec je so mnou skoro celý môj život.

V prvom rade som zistila, že všetko je možné. Že citát od Paola Coelha: ,,Keď niečo naozaj chceš, celý vesmír sa spojí aby si to dosiahol.“, skutočne funguje. Lebo to, čo nás brzdí sú zväčša len limity v našej hlave. Celú svoju cestu by som prirovnala hlavne k posúvaniu limitov. Tiež som sa naučila, že nikdy nesmieš nikoho podceňovať, lebo nevieš čo všetko v ňom drieme a ako sa to prejaví.

Späť ale k tomu, čím som si prešla. Píšem si už skoro 10 rokov denník, tam je toho veľa zaznamenaného a ukrytého. Takto zjednodušene by som povedala, že som si prešla komplexným vývojom osobnosti. Neustále konfrontovanie sa so sebou, so svojimi silnými a slabými stránkami, cieľmi, víziami, vášňou, démonmi, blokmi, egom. Do života mi prišlo množstvo zaujímavých ľudí, ktorí ma inšpirovali a pomohli mi neustále napredovať. Cibrenie filtrovania informácií bolo tiež tým, čím som si musela prejsť. Disciplína a priam až závislosť na trénovaní, ktoré ma vedeli aj ničiť, boli tiež dôležitou súčasťou. Musela som sa učiť žiť viac s ľahkosťou a rozvíjať intuíciu, prijímať úspechy so zdravým egom, spracovávať zlyhania, ale aj pocity nedocenenosti. Znášať extrémny tlak, ktorý prinášala reprezentácia a finančná náročnosť tohto športu. Popritom zvládať súkromný život, vzťahy, lásky, priateľstvo či zlomené srdcia pri neustále idúcom vlaku vrcholového tanca.

Neustále zháňanie finančných zdrojov a spôsobov, ako riešiť situácie a ísť vpred, riešenie rôznych pohľadov muža a ženy na to, ako fungovať v tanci, cibrenie spoločnej komunikácie a mnoho ďalších vecí. Asi najvýznamnejšia bola pre mňa práca na vzťahu v tanečnom páre. Zlaďovať tieto dva svety vnímania do harmonického tanca, bolo tou najväčšou školou. V podstate celá cesta je odlupovanie vrstiev a dostávanie sa stále hlbšie a hlbšie k podstate.

Predstav nám bližšie aj tanec, ktorému sa konkrétne venuješ.

Venujem sa tanečnému športu, čo je vlastne spoločenský tanec. Konkrétne posledné roky sa venujem už len latinsko-americkým tancom.

Ako často trénuješ a naopak, ako vyzerá tvoj totálny oddych?

Toto karanténne obdobie je úplne iné, preto vám popíšem to najaktívnejšie reprezentačné obdobie.

Trénovali sme dvojfázovo 6 dní v týždni, jeden deň sme mali voľno. Samozrejme, všetko záležalo od plánu, súťaží, práce, komerčných aktivít. Boli aj obdobia, kedy sme išli bez prestávky niekoľko týždňov. Našou snahou bolo neustále cibriť tréningový plán, aby sa približoval v efektivite plánom profesionálnych športovcov z iných disciplín, no zároveň rozvíjať aj umelecké aspekty našej činnosti. Tanečný šport je veľmi špecifická disciplína - je to športové umenie a tak to je stále niekde medzi :)

Môj totálny oddych vyzerá tak, že ležím, ideálne na slnku. Alebo na masáži a užívam si wellnes deň, keď sa niekto stará o moje telo.

Dokážeš ešte vôbec úplne vypnúť a nič neriešiť alebo tanec ovplyvňuje celý tvoj život?

Teraz už vypnúť dokážem. Keď sa pozriem tak štyri roky dozadu, bola som posadnutá progresom, trénovaním a tancom. Neriešila som nič iné. Myslím, že to so mnou muselo byť vtedy naozaj veľmi ťažké, ale zároveň to bolo nevyhnutné pre také výsledky, aké sme chceli.

Teraz už vnímam veľa vecí inak a aj vidím svet z väčšej perspektívy, takže už dokážem aj vypnúť od tanca. Vďaka tomu som však uchopila nové vlastnosti pohybu, ktoré sa automaticky zmenou mindsetu odzrkadlia. Aj si myslím, že som tolerantnejšia, dokážem oceniť viac názorov, prúdov a štýlov. Nadhľad by pomohol celkovo aj vo svete, prinieslo by to viac tolerancie do všetkých oblastí. Tiež som zmäkla. A to vnímam ako obrovské plus. Môj prehnaný perfekcionizmus bol občas blokujúci, čo sa odzrkadľovalo aj na pohybe.

A tak, ako som v úvode napísala, momentálne balansujem medzi pedantným analytickým perfekcionizmom a intuitívnou emocionálnou voľnosťou. Nemám už taký problém vypnúť, to mi dáva nadhľad, „refrešne“ ma to do ďalšej činnosti a tiež prinesie inšpiráciu. Musím však stále na tom vedome pracovať.

Venuješ sa aj trénerstvu začínajúcich tanečníkov? Majú v sebe tvoji zverenci prirodzený talent alebo musia tanec drilovať?

Áno, popri aktívnej kariére som sa venovala a naďalej venujem aj trénovaniu. V tanečnom športe je to nevyhnutné, najmä kvôli finančnej náročnosti tohto športu. V súčasnosti si robím trénerské skúšky a už teda budem aj oficiálnym trénerom tanečného športu 1. kvalifikačného stupňa. Trénujem profesionálne páry, ale učím aj milovníkov tanca, ktorí tancujú pre radosť a nepotrebujú súťažiť.

Čo sa týka druhej otázky, tanečný šport je z môjho pohľadu hlavne o drile, prirodzený pohybový talent určite nestačí. Je to však veľmi individuálne a vždy v prírode nejako vybalansované. Sú veľmi pohybovo talentované deti, ktoré majú napríklad problém s pracovitosťou alebo sústredením. Potom sú menej pohybovo talentované deti, a tieto zase bývajú často zapálenejšie a pracovitejšie, alebo majú väčší talent analytického spájania a pozorovania a dokážu to drilom dobehnúť. Sú však aj takí, čo majú oboje a to sú väčšinou šampióni :)

Môj tréner ma naučil, že talentom je aj pracovitosť a inteligencia. Sama som z kategórie skôr menej pohybovo talentovaných, napriek tomu talent na rozanalyzovanie situácie a uchopenie toho, čo potrebujem k dosiahnutiu cieľa a tiež pracovitosť, to vybalansovali. Dôležité je pochopiť, čo je naším talentom a vyťažiť z toho maximum. S týmto pristupujem aj k mojim zverencom. Ku každému sa usilujem pristupovať individuálne a pochopiť jeho danosti a slabé stránky, a na tom založiť celú stratégiu.

Ostáva ti popri tanci čas aj na iné športové aktivity?

Určite áno. Popri tanci toho robím veľa, pretože to považujem aj za nevyhnutné. Ľudské telo v tanci vnímam ako hudobný nástroj. A tak svoj nástroj potrebujem dokonale ovládať a stále ladiť. Toto pre mňa najvýstižnejšie vyjadruje pojem mobilné telo. Aby môj hudobný nástroj bol ideálne naladený a dalo sa s ním dobre a efektívne tancovať, venujem sa mu rôznymi inými disciplínami.

Máme klasického funkčného trénera s ktorým pracujeme na sile, rýchlosti, výbušnosti a vytrvalosti. Behám naozaj veľa. Pre rozvoj propriocepcie, jemnej pohybovej bdelosti a motoriky cvičím Gyrotonic, jogu, movement culture. Mávame aj hodiny baletu. No najdôležitejšia je regenerácia.

Čo sa týka hobby aktivít, mám veľmi rada bicyklovanie, prechádzky, túry. V dnešnej dobe veľa ľudí časom stráca motiváciu a akosi prirodzene sa doslova vykašlú na to, čomu sa venujú.

Čo robíš ty pre to, aby sa ti to nestalo? Stačí pevná vôľa?

Ja som nikdy nemala problém s motiváciou, skôr opačne. Chcela som až príliš a chýbala mi ľahkosť bytia. Myslím si, že človek v sebe musí mať prirodzenú motiváciu, hlad, chuť, akési volanie, že proste musí a bez toho nedokáže žiť. Ja som sa s ambicióznosťou a súťaživosťou narodila.

Bez prirodzenej motivácie a vášne nedokáže byť tréningový proces dostatočný a dlhodobo udržateľný. No a bez dlhodobosti nepríde skutočný úspech a želateľné výsledky.

Majk Spirit to dobre zarapoval: ,,Musíš obetovať všetko do posledného eura, do poslednej koruny.“ Samozrejme, je to myslené symbolicky, že človek musí obetovať čas, myšlienky, svoju dušu.

Pokiaľ sa bavíme o vrcholovom športe, podľa môjho názoru sa dá predchádzať strate motivácie a vyhoreniu. Napríklad pomocou spolupráce s mentálnymi koučami, psychológmi, dostatočnou regeneráciou či finančným zázemím. Je potrebné zabezpečenie pokojného psychicko-materiálneho prostredia športovca. To už však hovoríme o skutočne profesionálnej úrovni športu. Ja  však verím v osud a určité poslanie každého jedinca na tejto zemi. A keď sa táto misia u niekoho naplní, nevidím na tom nič zlé, keď sa posunie v živote ďalej.

Nemyslím si, že športový či kariérny úspech, ktorý je navonok viditeľný, je jediným zmyslom života. Veľakrát tie činy ľudí, ktoré nevidíme a nie sú ocenené slávou a medailami, sú pre spoločnosť veľmi hodnotné. A tak navonok pôsobiaca strata motivácie v jednej oblasti, môže priniesť nové začiatky a úspech v inej. Nedokážem preto paušálne hodnotiť stratu motivácie v určitom športe ako niečo negatívne. Samozrejme, ak je následkom ľudský úpadok, potom je to škoda.

Odkiaľ čerpáš motiváciu na nové tanečné choreografie?

Inšpiráciu čerpám či už od iných tanečných párov zo sveta, iných štýlov (milujem hlavne modernu, súčasný tanec a balet), taktiež z iných umeleckých odvetví. Niekedy ma inšpiruje len hudba. Veľa počúvam a predstavujem si. Vnímam hudobné nástroje, spevy a tiež význam slov. Hudbu vidím častokrát vo farbách alebo vidím abstraktný pohyb. Zavriem oči a skladám si choreografiu, neskôr ju napĺňam krokmi, príbehom a emóciami. Takto som tvorila aj choreografie v Let´s Dance a rôznych show.

Posledné roky hľadám inšpiráciu v prírode a meditovaní. Meditácie mi veľmi pomáhajú spojiť sa so svojím zdrojom a inšpirácie prichádzajú samé od seba. Naše súťažné choreografie však vznikajú skôr spoluprácou trénerov, keďže súťažné tancovanie je na princípe náhodnosti hudobného sprievodu. Nevieme sa úplne presne pripraviť na danú skladbu. Poznáme však rytmus a charakter tanca (napr. chacha) a máme pripravenú univerzálnu choreografiu, ktorú vždy prispôsobujeme danej skladbe, ktorá hrá. Táto mierna ,,improvizácia“, ktorá vzniká priamo na parkete je to, čo ma najviac baví. Vždy je to nové, čerstvé a živé. Sú tanečníci, ktorí sú viac robotickí a nereagujú na zmenu hudby, ja však patrím skôr k tej prvej skupine.

Čomu sa venuješ vo voľnom čase?

Momentálne sa učím španielčinu a som členom akadémie kritického myslenia :) Veľa čítam a začala som pestovať rastlinky. To sú také moje karanténne novinky. Ale inak stále som pohltená tancom a pohybom. Vďaka online dobe som v bližšom kontakte s trénerskými špičkami v tanečnom športe a som súčasťou jednej platformy, kde máme každý deň jednu hodinovú prednášku. Dosť cvičím, hlavne kvôli svojej psychickej pohode a aktívnemu telu, no a v neposlednom rade sa vo voľnom čase venujem aj môjmu priateľovi :)

Čo ty a škola, študuješ ešte?

Druhý stupeň vysokoškolského štúdia mám ukončený, mám titul Inžiniera na Ekonomickej univerzite, doktorát som prerušila, ako som už spomenula. V súčasnosti dokončujem trénerské štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.

Kde sa vidíš o 10 rokov?

Túto odpoveď si zatiaľ nechám pre seba, ale o desať rokov sa môžeme opäť pobaviť, či sa mi to podarilo :)

Ak sa ti páčil rozhovor, zdieľaj ho s priateľmi. 

Ak nás chceš podporiť, môžeš tak urobiť nákupom kvalitnej športovej výživy u nášho partnera.

Nakupuj tu

Autor: Eva Cabániková