Dominika, máš 20 rokov a na konte bronzovú medailu z Majstrovstiev Európy na Cypre či ocenenia z Majstrovstiev Slovenska a viacerých zahraničných súťaží. V čom je tvoje tajomstvo úspechu?

Pravdupovediac, nepoznám moje tajomstvo úspechu. Vždy sa našlo niečo, čo ma hnalo dopredu. Samozrejme, prišli aj momenty vyhorenia, ale vždy som sa vedela vrátiť na tu správnu cestu. Neviem si predstaviť život bez karate, ale aj celkovo bez športu. Aj teraz som prekonala jednu takú krízu, ale podarilo sa mi dostať do takého módu, v akom som ešte nikdy nebola.  

Veľmi ma hnevá situácia, v ktorej sa nachádzame v súvislosti s korona vírusom. Nemôžeme na sebe makať, tak ako by sme mali, ako sú napríklad zahraničné sústredenia... a taktiež sa nemôžeme zúčastniť súťaží na ktoré sme sa tak dlho pripravovali. Presunuli sa majstrovstvá sveta, a to presne o rok. Dúfam, že daná situácia nepotrvá dlho a my už budeme môcť cestovať aj za hranice Slovenska.

Ako teda vyzerá tvoj aktuálny tréning a poznačila ho nejak koronakríza?

Momentálne trénujem 4x do týždňa tréning karate. Mala by som mať aj ranné tréningy, ale tento rok ich vynechávam, nakoľko individuálny študijný plán dostanem až v 2. ročníku. Mávam aj individuálny tréning, tréning s kondičným trénerom. Individuálne sa venujem aj behu a badmintomu. Veľa pohybu mávam aj počas vyučovania, keďže študujem na katedre telesnej výchovy.

Štandardne tréning karate trvá hodinu a pól. Na začiatku si musíme postaviť tatami a zahrejeme si telo dynamickým strečingom alebo nejakou zábavnou formou. Potom príde špeciálne rozcvičenie a následne sa prejde na trénovanie danej situácie v zápase, v ktorej sa môžeme ocitnúť na súťaží, trénovanie nových techník, ich kombinácii alebo ich dolaďovanie.

No počas korony boli tréningy úplne zrušené, čo bolo veľmi náročné. Ako sa hovorí všetko zlé je na niečo dobré a ja som sa mohla naplno venovať škole. Momentálne už tréningy prebiehajú normálne, a to približne 3 týždne. Návrat do starých koľají je veľmi ťažký, ale dúfam, že to nebude o pár týždňov také hrozné, ako to vyzerá teraz.

Ovplyvnila korona aj tvoju účasť na súťažiach, alebo si stihla nejaké ešte pred jej vypuknutím?

Mala som za sebou dve dôležité súťaže, s ktorými som bola nesmierne spokojná. Naposledy som takú formu asi ani nemala ako vtedy. Skoro všetky súťaže či už na Slovensku alebo v zahraničí sa porušili. Momentálne jediné čo nám ostalo v pláne prípravy, sú sústredenia. Zúčastním sa až štyroch, pretože nám jedno sústredenie pridali, kvôli momentálnej situácii. Ohľadom súťaží, ktoré by sa mali konať od septembra, budeme bližšie vedieť až koncom letných prázdnin. 

V každom prípade svoju budúcnosť vidím spätú s karate. Zrejme ho nebudem robiť súťažne naveky, ale po súťažnom období sa mu chcem určite venovať rekreačne. Taktiež môj odbor na VŠ je učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo karate, takže možno bude zo mňa raz aj trénerka. (smiech)

Donedávna si bola členka Karate klubu MŠK v Žiari nad Hronom. Ale už nie si, čo sa stalo?

Áno, od roku 2006 som bola členkou MŠK Žiar nad Hronom až do roku 2019. Od januára tohto roka som členkou CMK Banská Bystrica, pretože som v Bystrici začala študovať na FTVŠ. Je pre mňa praktickejšie trénovať tam, kde trávim viac času.

Samozrejme, moje najdôležitejšie výsledky som zatiaľ dosiahla pod vedením MŠK ZH. Keď stojíte na stupienku víťazov, pred toľkými ľuďmi z celého sveta, je to neopísateľný zážitok. Počujete svoju hymnu, spievate si ju a držíte sa za srdce. Vážne neopísateľný zážitok, ktorý som zažila len raz, ale nezabudnem naň nikdy. Čo je krajšie, ako reprezentovať svoju krajinu či mesto?

A síce tento rok nastali zmeny v členstve, som veľmi vďačná môjmu bývalému klubu zato, čo všetko pre mňa spravili. Preto by som sa chcela aspoň takouto formou poďakovať každému jednému, ktorý mi pomohol hocijakým spôsobom, či už je to prezident klubu Ľubomír Striežovský starší, tréneri: Ľubomír Striežovský mladší, Vladimír Neudeker, Ivan Formáček, Ivan Červenka, Miloš Víglašský, Ivan Tatár, Radovan Černák, kamaráti a sparing partneri, s ktorými doteraz tvoríme perfektnú partiu a sme ako rodina. Nikdy nezabudnem a vždy sa sem rada vrátim.

A ktorá z tvojich trofejí je pre teba najcennejšia?

Určite je to 1. miesto na ME kadetov, juniorov a U21 z roku 2017. To som ešte súťažila v kategórii juniorky 16 -17 rokov, - 48kg. Dosť náročné pre mňa bolo udržanie si váhy. Viem koľko som vtedy trénovala, a ako veľmi som sa na tom všetkom namakala. Tréningy, strava, škola, váha, finančné prostriedky a plus iné veci. Odmena sa dostavila a ako som už spomínala v predchádzajúcej otázke, ten moment stáť hore je neopísateľný. Preto by som toto ocenenie oprávnene zaradila na prvú priečku.

Znie to dobre, k akým métam sa upiera tvoj zrak teraz?

Svoj úspech som už dávno dosiahla, a preto bol čas si stanoviť nový. Momentálne to je presadenie sa v seniorskej kategórii ženy -50kg na Slovensku, keďže som tu nováčik a možno teda neskôr aj ešte vyššie ciele, ktoré si nechám pre seba, pretože netreba predbiehať! (smiech)

Je podľa teba karate vhodný šport pre každého, alebo treba mať nejaké špeciálne zručnosti či nadanie?

Človek, ktorý by sa chcel venovať karate nemusí mať žiadne špeciálne predpoklady. Ak to máš rád, je jedno, či v tom aj exceluješ, dôležité je, že ťa to napĺňa. Z môjho uhľa pohľadu je vhodný pre všetkých, proste sa tu nerieši ako napríklad na basketbale, že si malý, tak asi to pre teba nebude to pravé orechové. Som toho príkladom, keďže mám iba 153 cm. (smiech)

Môžu sa mu venovať deti rôzneho veku, ale taktiež aj dospelí. Samozrejme sa nemusí robiť len súťažne, ale veľa dospelých ľudí navštevuje klub len rekreačne, aby sa hýbali alebo aby sa naučili tradičné karate, čiže sebaobranu.

Karate sa totiž delí na dve základné časti, ktorým sa môžu začať venovať. Najskôr sa musia naučiť základné techniky a potom sa môžu rozhodnúť či sa mu budú venovať súťažne a ak áno, ktorej disciplíne - KATA alebo KUMITE. Samozrejme aj v našom klube máme výnimky, ktorým ulahodili obidve disciplíny.

Každý rok sa koná klubové páskovanie, počas ktorého si cvičenci preveria ich zručnosti. Ak spĺňajú danú kvalitu, sú opáskovaný novým technickým stupňom. Pre tých, ktorý nevedia, máme viac technických stupňov a každý z nich má svoju farbu opasku.

Biela napríklad symbolizuje čistotu, nepoškvrnenosti bojovým umením. Žltá je farba slnka, pre cvičenca symbol svitania. Zelená farba ako tvorenie nových myšlienok a riešení. Hnedý opasok reprezentuje trvanlivosť a spoľahlivosť. Je to farba zeme. No a čierny pás je začiatok nového dňa, farba noci, v ktorej všetko ešte len začína.

Ak ťa Dominika a jej skúsenosti zaujali, môžeš si u nej zarezervovať tréning jedným klikom TU.

Ak sa ti páčil rozhovor, zdieľaj ho s priateľmi.