Spoveď: Ako som sa stala závislá na silovom tréningu
Spoveď: Ako som sa stala závislá na silovom tréningu
Žijeme v 21. storočí, ale prisahám, niekedy mám pocit, že sme ešte nevyliezli z jaskyne. Okrem rôznych spoločenských tém som tento pocit mala vždy aj pri otázkach spojených s cvičením žien. Ženám vraj železo do rúk nepatrí, lebo je to „mužská záležitosť.“ Žena by si vraj mala vyberať zo športov ako joga, pilatest či zumba. Teraz použijem tu známu vetu: „Proti gustu žiaden dišputát.“ Táto veta hovorí, ak ti vyhovuje joga, budiš, je to tvoje rozhodnutie, ale netreba zabúdať, že rovnako hovorí, ak ti vyhovuje silový tréning, je to stále tvoje rozhodnutie a ja to rešpektujem a nesúdim ťa. Mnohokrát som sa však stretla s tým, že druhá časť vety akosi neplatila... Môj postoj bol v tejto otázke vždy jasný. Nikdy som nemala potrebu súdiť ľudí, ženy nevynímajúc, ktorí sa venovali silovému tréningu, rovnako, ako som nikdy nemala potrebu ho vyskúšať. Jedného dňa sa však všetko zmenilo...
Do života mi vstúpil tréner
Spoznala som muža, ktorý sa živil ako osobný tréner a bol chodiacou reklamou na svoje povolanie, čo bolo podľa mňa správne. Veď sa zamyslite, išli by ste ku kaderníčke, ktorá by mala hniezdo na hlave, k nechtárke, ktorá by mala ohryzené nechty či k obéznemu dietológovi? Ja teda určite nie... Veľkým plusom osobného trénera bolo, že bol skutočne „nabúchaný“. Nehovorím len o svaloch ale aj o vedomostiach. Vždy keď otvoril ústa, povedal milión argumentov, ktoré zneli logicky, vedecky a jednoducho zároveň a ktorými podčiarkol, prečo by ženy mali chodiť do gymu dvíhať železo, rovnako, ako muži. Bol to proste megatréner. Ja som však tvrdý oriešok, a tak ma „zlomil“ až po štyroch mesiacoch. Pamätám si to ako dnes, ako som prvýkrát prišla do fitka a úplne presne si pamätám aj všetky tie zmiešané pocity, ktoré som mala. Nevedela som, čo mám očakávať a ani videá na YouTube ma na to nepripravili. Vedela som však, že megatrénerovi verím, a tak som sama sebe sľúbila, že potlačím všetky obavy, nechám to plynúť a hlavne, že neskončím po prvom dni.
Na konci prvého tréningu som vedela, že to čoho som sa bála najviac, aby som po prvom dni neskončila, je už úplne nepodstatné. Vedela som, že neskončím, pretože ten pocit, ktorý sa mi rozlieval telom, bol nepoznaný, lákavý a chcela som ho ešte viac.
Zdravý životný štýl
Pocítila som, že toto by mohla byť cesta, po ktorej by sa mi mohlo kráčať dobre, a tak som sa po nej rozbehla na 110%. Osobný tréner mi spravil stravovací plán, ktorý doplnil tréningovým. Bola som šokovaná, keď som videla, že mám jesť šesťkrát denne a že moje posledné jedlo dňa nie je o 18-tej ani o 17-tej, ale pokojne aj o 23-tej večer. Šokovaná som bola aj z toho, keď som prvýkrát ochutnala ovsené vločky, hovorila som si: „Božeeeeee, jedlo pre kozy, hrôza...“ no bolo to nič oproti tomu, čo ma čakalo na druhú večeru. Posledným jedlom dňa totiž bol čistý tvaroh s pár kúskami vlašských orechov. Prisahám, tých 80 gramov tvarohu som jedla minimálne hodinu a pri každom súste ma naplo. Ani som sa nenazdala a jedla som asi pol kila kuracích pŕs - „sliepkaceckov“ denne a bála som sa, že už budem iba grgať, prdieť a smrdieť. Opak však bol pravdou. Čím dlhšie a čistejšie som jedla podľa megatrénerovho jedálnička, tým lepšie som sa cítila. Ruka v ruke sa k tomu pridalo aj cvičenie.
Železo moje každodenné
Podobný postup malo aj cvičenie. Aj keď som vedela, že ma vo fitku nikto nezje, vždy som do neho kráčala s miernou žalúdočnou nervozitou. Prvé tréningy boli o vysvetľovaní správnej pozície, v ktorej sa cvik robí, aby som si neublížila. Všetko sme robili s ľahkými váhami a tréner stál hneď pri mne, pripravený zakročiť, keby som mala nejaký problém. Napríklad chytal činku, keď som už nevládala pri tlakoch na rovnej lavičke, alebo držal ruky pri mojom páse, pripravený ťahať ma hore, ak by som už nevládala vstať z drepu. Práve tým nekonečným vysvetľovaním postoja, správnej techniky dýchania a tým, že bol vždy na blízku sa moja dôvera voči nemu prehlbovala a prestala som jeho „rozkazy“, čo ideme teraz cvičiť, riešiť. Akceptovala som ich a sústredila som sa len na ich správne prevedenie a na precítenie precvičovaného svalu.
Drepy, výpady, sed-ľahy či kľuky sa mi rovnali smrti. Niektoré cviky som sa časom naučila spraviť s pocitom, že sú skrátka potrebné, pri iných sme spoločne našli za ne alternatívu. Viac ma však bavili cviky zamerané na ruky, chrbát ale aj nohy, zvlášť, keď som začala vidieť výsledky. Po každom tréningu som sa cítila absolútne vyčerpaná a vo vytržení zároveň. Bol to neskutočný pocit šťastia - sérotinín a dopamín spravili svoje a ja som si pripadala ako bohyňa, že som to zvládla. Postupne som sa na tomto pocite stala závislá. Začala som zbožňovať pocit, keď som každý tréning dokázala prekonať samú seba, keď som na každom tréningu dokázala zdvihnúť viac a bažila som po tom, prekonávať sa ďalej... Zbožňovala som ten pocit, keď som zliezla zo stacionárneho bicykla a nohy sa mi triasli ako Bambimu pár hodín po narodení. Zbožňovala som ten pocit, ktorý ma zaplavil v deň, keď som prvýkrát uvidela v zrkadle, že sa mi črtá biceps, že sa mi z toľko neznášaných drepov formuje okrúhly zadok, že na leg presse vytlačím 120 kíl a začínala som s 20 kilami. Zbožňovala som aj otlaky na rukách, ktoré som mala z činiek aj napriek tomu, že som nosila rukavice.
Necítila som sa ani o štipku menej ženou. Práve naopak, nikdy som sa necítila ženskejšie a sebavedomejšie. A to všetko aj napriek tomu, že som chodila do fitka nenalíčená a vždy som sa tam spotila ako prasa. Ale po dobre odvedenom výkone som sa zotrvačnosťou doplazila do sprchy a zo šatne som vyšla krásna, voňavá a navyše s úžasným pocitom zadosťučinenia, že som pre seba niečo spravila. Železo rozhodne nie je len pre mužov. Patrí do ženských rúk, rovnako, ako do tých mužských. Silový tréning a osobný tréner absolútne zmenili môj život, naučili ma, že najlepším sa nerodíš, ale staneš sa ním, ak naozaj chceš aj napriek predpotopným predsudkom.
Ak sa ti páčil článok, zdieľaj ho s priateľmi.
Ak nás chceš podporiť, môžeš tak urobiť nákupom kvalitnej športovej výživy u nášho partnera.
https://gymbeam.sk/protein-just-whey-1000-g-gymbeam.html?utm_source=dognet&utm_medium=affiliate&utm_campaign=5cfd13806519f&a_aid=5cfd13806519f&a_bid=1e3ecf31
Žijeme v 21. storočí, ale prisahám, niekedy mám pocit, že sme ešte nevyliezli z jaskyne. Okrem rôznych spoločenských tém som tento pocit mala vždy aj pri otázkach spojených s cvičením žien. Ženám vraj železo do rúk nepatrí, lebo je to „mužská záležitosť.“ Žena by si vraj mala vyberať zo športov ako joga, pilatest či zumba. Teraz použijem tu známu vetu: „Proti gustu žiaden dišputát.“ Táto veta hovorí, ak ti vyhovuje joga, budiš, je to tvoje rozhodnutie, ale netreba zabúdať, že rovnako hovorí, ak ti vyhovuje silový tréning, je to stále tvoje rozhodnutie a ja to rešpektujem a nesúdim ťa. Mnohokrát som sa však stretla s tým, že druhá časť vety akosi neplatila... Môj postoj bol v tejto otázke vždy jasný. Nikdy som nemala potrebu súdiť ľudí, ženy nevynímajúc, ktorí sa venovali silovému tréningu, rovnako, ako som nikdy nemala potrebu ho vyskúšať. Jedného dňa sa však všetko zmenilo...
Do života mi vstúpil tréner
Spoznala som muža, ktorý sa živil ako osobný tréner a bol chodiacou reklamou na svoje povolanie, čo bolo podľa mňa správne. Veď sa zamyslite, išli by ste ku kaderníčke, ktorá by mala hniezdo na hlave, k nechtárke, ktorá by mala ohryzené nechty či k obéznemu dietológovi? Ja teda určite nie... Veľkým plusom osobného trénera bolo, že bol skutočne „nabúchaný“. Nehovorím len o svaloch ale aj o vedomostiach. Vždy keď otvoril ústa, povedal milión argumentov, ktoré zneli logicky, vedecky a jednoducho zároveň a ktorými podčiarkol, prečo by ženy mali chodiť do gymu dvíhať železo, rovnako, ako muži. Bol to proste megatréner. Ja som však tvrdý oriešok, a tak ma „zlomil“ až po štyroch mesiacoch. Pamätám si to ako dnes, ako som prvýkrát prišla do fitka a úplne presne si pamätám aj všetky tie zmiešané pocity, ktoré som mala. Nevedela som, čo mám očakávať a ani videá na YouTube ma na to nepripravili. Vedela som však, že megatrénerovi verím, a tak som sama sebe sľúbila, že potlačím všetky obavy, nechám to plynúť a hlavne, že neskončím po prvom dni.
Na konci prvého tréningu som vedela, že to čoho som sa bála najviac, aby som po prvom dni neskončila, je už úplne nepodstatné. Vedela som, že neskončím, pretože ten pocit, ktorý sa mi rozlieval telom, bol nepoznaný, lákavý a chcela som ho ešte viac.
Zdravý životný štýl
Pocítila som, že toto by mohla byť cesta, po ktorej by sa mi mohlo kráčať dobre, a tak som sa po nej rozbehla na 110%. Osobný tréner mi spravil stravovací plán, ktorý doplnil tréningovým. Bola som šokovaná, keď som videla, že mám jesť šesťkrát denne a že moje posledné jedlo dňa nie je o 18-tej ani o 17-tej, ale pokojne aj o 23-tej večer. Šokovaná som bola aj z toho, keď som prvýkrát ochutnala ovsené vločky, hovorila som si: „Božeeeeee, jedlo pre kozy, hrôza...“ no bolo to nič oproti tomu, čo ma čakalo na druhú večeru. Posledným jedlom dňa totiž bol čistý tvaroh s pár kúskami vlašských orechov. Prisahám, tých 80 gramov tvarohu som jedla minimálne hodinu a pri každom súste ma naplo. Ani som sa nenazdala a jedla som asi pol kila kuracích pŕs - „sliepkaceckov“ denne a bála som sa, že už budem iba grgať, prdieť a smrdieť. Opak však bol pravdou. Čím dlhšie a čistejšie som jedla podľa megatrénerovho jedálnička, tým lepšie som sa cítila. Ruka v ruke sa k tomu pridalo aj cvičenie.
Železo moje každodenné
Podobný postup malo aj cvičenie. Aj keď som vedela, že ma vo fitku nikto nezje, vždy som do neho kráčala s miernou žalúdočnou nervozitou. Prvé tréningy boli o vysvetľovaní správnej pozície, v ktorej sa cvik robí, aby som si neublížila. Všetko sme robili s ľahkými váhami a tréner stál hneď pri mne, pripravený zakročiť, keby som mala nejaký problém. Napríklad chytal činku, keď som už nevládala pri tlakoch na rovnej lavičke, alebo držal ruky pri mojom páse, pripravený ťahať ma hore, ak by som už nevládala vstať z drepu. Práve tým nekonečným vysvetľovaním postoja, správnej techniky dýchania a tým, že bol vždy na blízku sa moja dôvera voči nemu prehlbovala a prestala som jeho „rozkazy“, čo ideme teraz cvičiť, riešiť. Akceptovala som ich a sústredila som sa len na ich správne prevedenie a na precítenie precvičovaného svalu.
Drepy, výpady, sed-ľahy či kľuky sa mi rovnali smrti. Niektoré cviky som sa časom naučila spraviť s pocitom, že sú skrátka potrebné, pri iných sme spoločne našli za ne alternatívu. Viac ma však bavili cviky zamerané na ruky, chrbát ale aj nohy, zvlášť, keď som začala vidieť výsledky. Po každom tréningu som sa cítila absolútne vyčerpaná a vo vytržení zároveň. Bol to neskutočný pocit šťastia - sérotinín a dopamín spravili svoje a ja som si pripadala ako bohyňa, že som to zvládla. Postupne som sa na tomto pocite stala závislá. Začala som zbožňovať pocit, keď som každý tréning dokázala prekonať samú seba, keď som na každom tréningu dokázala zdvihnúť viac a bažila som po tom, prekonávať sa ďalej... Zbožňovala som ten pocit, keď som zliezla zo stacionárneho bicykla a nohy sa mi triasli ako Bambimu pár hodín po narodení. Zbožňovala som ten pocit, ktorý ma zaplavil v deň, keď som prvýkrát uvidela v zrkadle, že sa mi črtá biceps, že sa mi z toľko neznášaných drepov formuje okrúhly zadok, že na leg presse vytlačím 120 kíl a začínala som s 20 kilami. Zbožňovala som aj otlaky na rukách, ktoré som mala z činiek aj napriek tomu, že som nosila rukavice.
Necítila som sa ani o štipku menej ženou. Práve naopak, nikdy som sa necítila ženskejšie a sebavedomejšie. A to všetko aj napriek tomu, že som chodila do fitka nenalíčená a vždy som sa tam spotila ako prasa. Ale po dobre odvedenom výkone som sa zotrvačnosťou doplazila do sprchy a zo šatne som vyšla krásna, voňavá a navyše s úžasným pocitom zadosťučinenia, že som pre seba niečo spravila. Železo rozhodne nie je len pre mužov. Patrí do ženských rúk, rovnako, ako do tých mužských. Silový tréning a osobný tréner absolútne zmenili môj život, naučili ma, že najlepším sa nerodíš, ale staneš sa ním, ak naozaj chceš aj napriek predpotopným predsudkom.
Ak sa ti páčil článok, zdieľaj ho s priateľmi.
Ak nás chceš podporiť, môžeš tak urobiť nákupom kvalitnej športovej výživy u nášho partnera.
https://gymbeam.sk/protein-just-whey-1000-g-gymbeam.html?utm_source=dognet&utm_medium=affiliate&utm_campaign=5cfd13806519f&a_aid=5cfd13806519f&a_bid=1e3ecf31
